O nás

Nová nádej z Ruska - rodiska sibírskej mačky.

Svitá nová nádej, ktorá vháňa vietor do našich plácht.

Už koncom roka 2010, sme boli tak trochu naklonení myšlienke o novom chovnom kocúrovi. Felix je síce pekný kocúr, no vďaka jeho rodokmeňu , ktorý je doslova naklonovaný kam sa človek len pozrie, je pre náš chov skoro nepoužiteľný.

Začala som uvažovať čo by náš chov mohlo obzvášniť, alebo posunúť ďalej. Po dlhom zvažovaní sme sa rozhodli siahnuť do Ruska, do tak trochu zenámych vôd v našich končinách a siahli sme po kocúrikovi, z chovnej stanice Neva´s Legend. Nestor je synom známeho kocúra Ignáta, ktorý v Rusku žne ovácie, a jeho odchovy sa ukázali byť veľmi zaujimavé pre ďašľiu pacu s plemenom.

Nestor prináša do nášho chovu, mohutnosť, skvelú stavbu tela a úžasnú kvalitu srsti.

Je na míle vzdialený oblúbeemu perszkemu typu ktorý panuje všade okolo. Povhovo je to veľmi milý kocúrik, so štipkou Francúzskeho šarmu ( doteraz mi je záhadou ako je to možne). Nestor však potrebuje dlhší čas na kompletný vývoj, veríme že o rok , dva bude hrdým nositeľom, skvelej línie a otcom krásnych mačiatok.

Zlomový rok 2010

Ako to už býva rozprávky nemajú vždy len krásny koniec.

Rok 2010 bol pre nás celkom významný, a posunul nás ďalej v chápaní chovu a hlavne ukázal nám našu cestu, ktorou sa chceme uberať. Bohužiaľ naša nová "nádej", Hermiona, sa nevyvíjala podša našich predstáv... čím viac rástla tým viac pripomínala iné plemeno ako to ktoré by sme od nej očakávali, jej povaha samotárky sa prehlbovala a my sme sa rozhodli uľahčiť jej zivot tým že jej nájdeme nový domov. Hermionku sme vykastrovali a našla domov v skvelej rodine v Ostrave, kde žije spolu s ďaľšou kastrovanou sibírkou a dvomi deťmi a je tam nesmierne šťastná.

Hermionka bola v novom domove a my sme začali uvažovať o tom, čo ďalej. Mali sme Zooiču a Felixa a rozmýšlali sme o ďaľšej mačičke. Pozeraním webov chovných staníc, selekciou rodokmeňov a vďaka radám iných chovateľov sme vybrali naše sladké pokušenie Pralinku.

Pralinka vyrásla v láskavej rodine Dorotky Bialkowskej v Krakowe. Je z opakovaného spojenia ktoré bolo veľmi úspešné. Na Pralinku sme sa boli pozrieť ešte keď bola maličká a ledva cupitala nožičkami a hneď si získala naše srdcia :)

a ajhľa tu je náš bonbónik Pralinka Marcowe Migdaly, ktorá sa stala členom našej rodiny. Pralinka si získala srdcia nielen nás ale aj všetkých, kto k nám príde na návštevu. Sme veľmi radi že sme si vďaka tejto malej princezničke našli nových priateľov Dorotu a Sylwiu. Vždy sa radi vyberieme na výstavu do Poľska aby sme pokecali, lebo vždy je o čom.

Zhodou okolností alebo možno osudom v skoro rovnakom čase sa narodil vrh našej kamarátky Marty. Ďalšiu slečnu sme neplánovali tak skoro po Pralinke no Martin vrh prisiel ako blesk z jasného neba a niesol v sebe veľmi dobrý genetický základ pre chov. Marta mi ponúkla že ak chcem, jednu mačičku mi dá zadarmo. To som ale nemohla prijať tak sme sa s Martou dohodli na nejakej normálnej cene a s tým že mi vyberie najlepsie mačiatko do chovu. Vrh po Delte bol skoro zázrakom a moja túžba po modro-krémovej mačičke bola silnejšia ako ja. O to viac mi bolo smutno keď mi takzvané priateľky chovateľky povedali že modrá farba je hnus a mačiatka takejto farby by sa mali topiť alebo hádzať o schody a v žiadnom prípade si niečo také nemám nosiť domov.

Som neskutočne rada, že som tieto slová vraj "milovníčiek" mačiek nepočúvala a v polovici októbra som si pre malú Zumi letela do Nórska.

Priniesli sme si tri krásne mačiatka - Pralinka, Zumi a Nestor,no s nimi prišla aj nenávisť, zrada a závisť... V tomto roku sme stratili pár priatelov o ktorých sme si v kútiku duše mysleli , že oni sú tí praví priatelia aj keď rozum vravel nie. Dali sme im šancu, prijali sme ich do našej rodiny, ale bohužiaľ, alebo možno vďaka bohu oni to videli inak. Zpočiatku nás to veľmi sklamalo, ale teraz viem, že to tak malo byť, toto takzvané priateľstvo bolo postavené len na využívaní a zneužívaní našej dobrej vôle a priatelstva... sme radi že sa tak stalo, pretože nám to otvorilo dvere do iných sfér a iných priatestiev či spolupráce, ktorý bude pre nás prínosom a možnosťou učiť sa.

Naučili sme sa neveriť planým rečiam a našli sme cestu , ktorú sme hľadali. Rozhodli sme sa chovať iba tradičné sibírske mačky v klasickom sfarbení, pre nás je Sibírka mačka stelesnením prírodnosti a ušlachtilosti a to chceme zachovať aj v našom chove. Koniec dobrý všetko dobré..... ano aj tak by sa to dalo zhrnúť... je však na zamyslenie či ľudia o ktorých sme si mysleli že sú priatelia nimi naozaj boli, či slepá zavísť a tvrdohlavosť a túžba po pomste sú naozaj prejavmi priateľstva.. či máme priatelov len preto že niečo potrebujeme alebo chcme niečo dosiahnuť... Dnes to celé už vidím inak, dá sa povedať že som chovateľsky dospela :) a za to vďačím všetkým tým "priateľom" ešte raz veľká VĎAKA :)

Ako sa to všetko stalo

Na začiatku kedysi v roku 2007 som sa rozhodla splniť si svoj veľky detský sen - a to chlpatú mačku.

Nevedela som presne čo chcem, tak som začala hľadať na internete a v knihách, čítala som o rôznych plemenách a nakoniec som sa sa dostala do štádia výberu z troch krásnych plemien mačiek. Nakoniec sme skončili pri dvoch plemenám, Sibírskej mačke a Nórskej lesnej mačke. Mačičky som však v tom čase chovať nechcela, chcela som len dvoch kocúrikov na maznáčika.

Jedného pekného dňa k nám pribudol kocúrik zo slovenskej chovnej stanice. Je to nórsky lesný fešák ktorému sme dali domáce meno Oliver :-) Aby mu nebolo smutno rozhodla som sa kúpiť mu kamoša v podobe sibírskeho kocúrika.

Dlho som hľadala na internete až som si našla pár chovných staníc kde som napísala maily a čakala. Stretla som sa s rôznymi reakciami, od veľmi milých chovateľov až po chovateľov s ktorými by som už viac kontakt nenadviazala.

Odpísalo mi veľa milých ľudí, no jeden šlovek vynikal svojim prístupom a neskutočne ma očaril. Tym skvelým človekom je pani Lada Škaloudová z chovnej stanice Česká Sibiř. S Ladou som si písala veľmi dlho pred plánovaným krytim jej krásnej mačičky MInilan Kiss Me, pôvodom z Fínska. Lada vedela, že kocúrika chcem na mazla a nemala nič proti, dala mi veľa rád do začiatku a čo viac, dala mi svoje priateľstvo, ktoré si dodnes cením najviac na svete.

S Ladou som sa prvý krát osobne stretla na svetovej výstave v Bratislave, kde sme sa dohodli na červenom kocúrikovi či už s bielou alebo nie.Ja som sa veľmi tšila na dlhoočakávany deň.

A je to tu 7.4.2008 sa fo stalo, narodil sa vrh F Česká Sibiř a v ňom môj malý červený kocúrik Felix. Bol to jediný červený kocúrik vo vrhu. Feliško rástol , a rástol až Lada prišla s návrhom a osudnou otázkou, "Čo keby si žačala chovať, hm?". Mňa nebolo treba dvakrát prehovárať a rada som súhlasila. Feliško k nám prišiel v lete a ja som na týždeň dišla k Lade do Prahy na intenzívny kurz o pôvode sibírskej mačky a jej začiatkoch v Česku a celkovo o chove. Lada ma zoznámila s inými chovateľmi týchto úžasných mačičiek a ja som prenikla do sveta "sibírkárov".

No, mali sme kocúra... a čo dalej? Nastalo hľadanie vhodnej mačičky, ktorá sa časom našla v Poľsku, v chovnej stanici Kocie Ranczo. Maličká mačička menom Zooia ma okúzlila hneď ako som ju videla na obrázku. Po odbornej porade s "múdrymi hlavami" (Lada, Eva, Klára - všetko skúsené chovateľky) sme došli k názoru, že áno. Tak som opäť písala mail, tento krát v poľštine aby som si mačičku rezervovala. Pani chovateľka Mariola, bola veľmi milá a bola rada že Zooika zostane v chove a blízko.

Po dovolenke sme sa vybrali do Poľska pre naše malé zlaté zlatíčko. Zooka sa hneď s nami hrala, poskakovala, papala srdiečka čo sme doniesli. Mariole vypadli slzičky keď me sa lúčili, ale hneď sme sa dohodli že sa budeme na výstavách stretávať a ona uvidí ako Zooika napreduje a rastie :-)

Tak a je to, máme doma chovný pár a chodíme po výstavách, nie preto aby sme vyhrali alebo sa chválili, ale aby sme Vám mohli prezentovať naše zlatíčka, porozprávať sa s vami, poradiť...

Na koniec by som chcela poďakovať Lade Škaloudovej za jej prístup, jej rady, a proste za to že je !!

S odstupom 2 rokov k nám pribudlo jedno živé striebro Hermiona Česká Sibiř od našej priateľky Lady Škaloudovej. Pomaly budeme mať od nej celý výkvet Českej Sibíre Hermionku sme si vybrali hlavne kvôli tomu, že sa nám nepodarili mačiatka s otcom Carlosom u nás doma, a veeeeľmi nás očarila na návteve u Lady. Nebola zadaná tak sa môj muž rozhodol ma prekvapiť na Vianoce ( čo mu trošku nevyšlo) a Hermionka snami od Vianoc 2009 zdiela náš domov.

Je však možné že onedlho sa zasa rozrastieme :-)
S pozdravom,
Dominika Halická
Felis Felicis,SK